Odpoveď:
Každý sme individualita. Keby bola láska nanútená, nebola by to láska. Prečo sa do niekoho zamiluješ a do iného nie? Prečo má niekto rád orieškovú zmrzlinu, a nemá rád citrónovú? Ako na to odpovieš? Alebo prečo niekto začne fajčiť, aj keď vie, že to škodí a nič dobré mu to neprinesie? Prečo keď sa má doma syn dobre a o všetko má postarané, prečo odíde z domu a býva na internáte, kde sú šváby?
Okrem toho, ten odchod z duchovného sveta si predstavuješ príliš zjednodušene. Najskôr máš veľmi jemnú túžbu slúžiť Krišnovi iným spôsobom, ako len priamo, chceš mať tú realizáciu. Vtedy sa dostaneš do pozície čistého oddaného na úrovni Brahmu. Máš na starosti celý vesmír, a slúžiš tak Višnuovi. Po skončení tohto života ideš späť do duchovného sveta. Z tých, ktorí túto realizáciu mali, sa však môže stať, že niekto sám zatúži byť Brahmom – nie ako služba určená od Krišnu, ale ako vlastný motív. Vtedy sa zas inkarnuješ ako Brahma, a tiež si na supervysokej úrovni. Keďže je v hmotnom svete ale vždy riziko, že môžeš začať byť pripútaný k výsledkom, tak môžeš spyšnieť, a vtedy začneš jednať karmicky, aj keď len veľmi jemne…to ti zabráni vrátiť sa do duchovného sveta, a inkarnuješ sa ďalej napríklad ako Indra – kráľ polobohov, a postupne a postupne sa zaplietaš, klesáš…
Mne sa páči príklad, ako keď ťa pošle otec po mlieko do obchodu, a ty nejak zakopneš, potkneš sa, a pri tom zabudneš, že si iba služobník a mal si doniesť mlieko, ale sám začneš z neho piť…
