Odpoveď:
Ja viem, je to nepríjemné slovo, pretože služba niekomu, je to posledné čo by materialista chcel. Duše prichádzajú do hmotného sveta práve za účelom, že majú predstavu, že oni chcú byť Boh, a im sa má slúžiť. V skutočnosti to ale nefunguje. Služba je dharma. Vždy slúžiš, či sa ti to páči, alebo nie. Buď vedome, alebo v ilúzii, v ktorej si myslíš, že neslúžiš, ale slúžiš o to viac…
V hmotnom svete si pripútaná duša myslí, ako ovláda hmotnú prírodu, ale je od nej závislá, a slúži jej, ani o tom nevie. Slúži svojmu materiálnemu telu, jeho potrebám, zmyslom, výmyslom, rozmarom materiálnej mysle – softwaru. Ďalej slúži všetkému a všetkým, ktorí sa s týmto hmotným telom spájajú, rodine, práci, spoločnosti… Keď niekto nikoho nemá, tak si kúpi psa alebo mačku, aby im mohol slúžiť..
Slúžiť je v skutočnosti prirodzené… Myslíš, že matka, ktorá miluje svoje malé dieťa, a slúži mu, uvažuje o tom, ako o nejakej službe? Láska sa proste prejavuje cez službu, slúženie. Nezištné odovzdanie sa. A práve tak to funguje aj v duchovnom svete. Tvoje vedomie je natoľko očistené a nesebecké, že prežívaš iba láskyplné výmeny s Krišnom a ďalšími oddanými, a táto extáza sa stále zvyšuje.
