Odpoveď:
V skutočnosti si musíš uvedomiť, že ty nie si ten, kto ovláda tento systém. Si jeho častou, a pre časť je prirodzené slúžiť Celku. Odmalička nás ale v materialistickej spoločnosti učia, že nemáme slúžiť, ale máme sa snažiť čím viac si užívať, a aby nám všetci slúžili. Realita je ale o dosť iná. V skutočnosti je ten, kto si myslí, že je voľný, najviac spútaný. Obklopí sa vecami, o ktorých si myslí, že mu budú slúžiť, a tým pádom sa na nich stane závislý a slúži on im. Slúži tomuto hmotného telu, ktoré sa od neho líši, svojej materialistickej mysli, a všetkému, čo s tým priamo alebo nepriamo súvisí, teda svojej manželke, deťom, rodine, psovi, kariére, národu, rôznym ideológiám a -izmom.
Naša situácia je teda, že sme služobníci, vždy sme boli, a vždy budeme. Tento služobnícky postoj v duchovnom svete má ale iný rozmer. Neznamená to, že sme podradní, ani že sa s nami zle zaobchádza, alebo sme ponižovaný. To je hmotná skúsenosť, kde sa snaží pán svojho sluhu zneužívať. V duchovnom svete je to ale tak, že vzťah Pána a Jeho služobníka je dobrovoľný a založený na bezpodmienečnej láske. Služobník s láskou služi Pánovi, a ten Jeho službu oceňuje, a prijíma, a poskytuje služobníkovi všetko, čo potrebuje. Je ťažké si predstaviť tieto vzájomné výmeny, ale v hmotnom svete sa k tomu najviac približuje vzťah matky a dieťaťa. Matka mu poskytuje ochranu, a stará sa o neho, a dieťa, pokiaľ si toto svoje postavenie uvedomuje, tak sa snaží slúžiť a pomáhať matke. Nie je v tom žiadna vypočítavosť, ani falošné ego.
