Odpoveď:
To co sa pytas, resp. si pocul je trochu spekulacia. Kedysi vo Vedskej spolocnosti brahmacari vycvik začínal okolo 5 rocny chlapec, a okolo 20-25 mohol prejsť do grihasta brahmacarya asramu. Teda po 20 rocnom vycviku u gurua v skole (gurukule) bol natoľko ovládnuty, ze aj keby prijal zenu a rodinu za účelom hlbsej realizacie emotívnych vymen a kazania, tak stale bol brahmacari, a nebol umelo k tomu pripútaný, a kedykolvek by vedel opustit cokolvek co straca svoj ucel vo vedomi Krisnu.
V dnesnej dobe ale niekto uz zacina ako materialista a mozno v 20 rokoch sa zacne zaujímať o Krisna vedomie, a pracuje postupne na znižovaní nahromadenych zlozvykov a priputanosti, a ci spravi rychlejsie pokrok ako brahmacari v chrame alebo grihasta brahmacari mimo chramu, zalezi na jeho podmieneni a karme, ktory pristup je pre neho ta spravna medicina. Lepšie pracovat na svojom chtici a bojovat s nim vonku, ako ho potlacat v chrame, lebo to bude mat aj tak za nasledok iba to, ze z toho chramu aj tak odide (akurat stratil cas). Najhlavnejsi faktor je ale úprimnosť tuzby spravit pokrok. Pokial je toto odhodlanie silné, nezalezi na ziadnom asrame ani varne… Dokonca nie je ani podmienka opustiť rodinu a deti, lebo ti sa daju tiez zamestnat v oddanej sluzbe, ked spolupracuju.
Ci poznam, na Slovensku nie, tu neprešla ani jedna generacia. Ale v zahranici ani, aj viacero guruov, ktori su dnes sannyasini mali rodinu, a so súhlasom manželky isli kazat po svete, a tym sa vzdali rodinnych povinnosti.
Zalezi ale na situácii. Pocas Prabhupadovych cias boli dokonca aj manzelia, ktori cely cas kazali a cestovali, a realne nezili klasickým rodinnym zivotom. O tych SP povedal, ze su grihasta sannyasini, a su dokonca este viac ako bezni sannyasini, lebo ti sa nemali coho vzdat, sle tito grihasti realizovali, ze su vecni služobníci Krisnu, a je im jedno, či sú alebo nie sú manzelia…
