Odpoveď:
Myseľ je zásobníkom všetkých nápadov na uspokojenie zmyslov, a preto žiadostivosť preniká z mysle do zmyslov a inteligencie. Po tom, ako nás myseľ dostane do problémov, často vravíme: “Nikdy som toto nechcel.” Ale sme si skutočne istí, že vieme, čo chceme? Túžby sú svojou povahou subtílnejšie ako myseľ.
Vedomie mysle by sme mohli prirovnať k hladine rybníka. Bublina, ktorá stúpa z dna vodnej nádrže k povrchu, je práve našou túžbou. Keď sa dostane na hladinu, je to podobné, ako keď z ničoho nič do našich vznešených myšlienok prenikne zvrátená túžba. Prečo k tomu dochádza? Tí, ktorí vážne praktikujú bhakti-yogu, ľahko dosiahnú to, že ukľudnia a utíšia viditeľnú hladinu mysle, lenže nanešťastie, väčšina túžob zostáva skrytá pod hladinou. Toto skladisko skrytých túžob je niekedy nazývané podvedomím, čo je subtílnejšia úroveň mentálnej aktivity, než akú bežne vnímame.
Toto vynáranie sa bublín túžob ukazuje, že naša myseľ je schopná reprodukovať akýkoľvek typ zmyslového vnemu, ktorý sme už kedysi zažili. Môže tiež vytvoriť vnem, ktorý sme nikdy predtým neokúsili, a to tak, že ho zostaví zo známych prvkov. Śríla Prabhupáda vo svojich knihách uvádza príklad, keď myseľ skombinuje známe objekty ako “zlato” a “horu” a vytvorí zlatú horu. Týmto je myseľ ohromnou televíziou zo skladiska podvedomých túžob. Silou mysle môžeme vidieť, počuť, chutnať, čuchať a cítiť veci, ktoré nie sú priamo prítomné pred našimi zmyslami.
Okrem hlbokého spánku je myseľ vždy aktívna. Vždy odpovedá na naše rôzne priania. Nie len to, ale je tu aj spätná väzba. Keď rozjímame o tom, čo nám myseľ predstavuje, vytvára tento proces ďalšie túžby. Preto sa často vraví, že myseľ produkuje nespočetné množstvo túžob.
