Odpoveď:
Som na urovni materialistu, ktory sa snazi postupne zbavovat hmotnych tuzob, ktore ma a nechce, a vyvinut duchovne tuzby, ktore este nema, ale chce mat. Casto sa ucim na vlastnych chybách, a aj tym, ze ich hlupo opakujem. Padam na hubu, ale vzdy sa postavím a odhodlane pokracujem. Nemam uz na vyber. Raz ked si nazrel aspon trocha do reality, nedokazes na to zabudnut. Su to len zakorenene zlozvyky, neovladnuta mysel, karma, chtic a falosne ego, ktoré ma brzdia, a lakaju vymenit to, co chcem najviac, za to, co je krátkodobo príjemné a pohodlne v danej chvili…Tato oscilacia medzi Krisnom a mayou ma vycerpava, lebo pokrok ide v spirale a lekcie sa mi opakuju, az kym ich nezvládnem… Vacsina cesty je predomnou, ale napriek vsetkemu, a vedomi o vlastnej neschopnosti, nevedomosti a egoizmu mam silnu vieru v Srilu Prabhupadu a Jeho misiu, a to ma motivuje. Citim tu bezpricinnu milost napriek tomu, ze som velmi degradovany a nezasluzim si to, dostavam jednu sancu za druhou a aspon ciastocne sa snazim to splatiť tym, ze toto poznanie chcem sirit dalej…
