Odpoveď:
Je dôležité správne rozlišovať. Niektorému utrpeniu je možné sa vyhnúť, a inému zas nie. Je taký výrok – Bože daj mi silu zmeniť veci, ktoré zmeniť môžem, odvahu aby som prijal veci, ktore zmeniť nemôžem a múdrosť, aby som rozoznal rozdiel medzi nimi. 😉
Z karmického hľadiska to funguje tak, že súčasťou karmickej reakcie za nejaký čin je aj motivácia zopakovať tú istú príčinu. Keď ti niekto dá facku, tak automaticky máš chuť mu ju vrátiť. Neuvedomuješ si ale pri tom, že právo toto „vracanie“, je príčinou ďalšej „facky“ v budúcnosti. Každá akcia vyvoláva reakciu. Každý dôsledok vo svojej kvalite a kvantite vždy zodpovedá príčine. Neexistuje teda ani náhoda, ani odmena či potrestanie, ale jedine a iba príčina a následok. Karma sa o to, aby bola živá bytosť konfrontovaná s dôsledkami svojho jednania a to tak dlho, až problémy, ktoré sama vytvorila, nevyrieši, čím sa oslobodí od daného problému. Oplácanie nie je vždy tým správnym riešením, aj keď, samozrejme, existujú výnimky, ktoré Védy schvaľujú.
Brať veci až príliš suverénne do vlastných rúk je v podstate signálom toho, že sám seba považujem za nezávislého ovládateľa, ale tak to nie je. Tým je jedine Boh. Samozrejme, pokiaľ sa je možné karmickým následkom vyhnúť, je to vhodné, nie sme nejakí martýri alebo trpitelia nasilu. Keď ale už k niečomu dôjde, mal by som si uvedomiť, že je to iba za moje predošlé hriešne činnosti z tohto alebo minulých životov, a mal by som to tolerovať a pokračovať len ďalej v duchovnom rozvoji, a chápať, že už aj samotná existencia v hmotnom svete je sprevádzaná trojakým druhom utrpenia, ktorému sa jednoducho úplne nedá vyhnúť. Utrpenie z vlastného tela a mysle, od iných živých bytostí, a od prostredia, v ktorom sa nachádzame. Nehovoriac o narodení, starobe, chorobe a smrti. 😛 Všetko sa to našťastie ale týka nášho tela a materiálnej mysle, a keď chápeme, že my nie sme toto telo a myseľ, uľaví sa nám, a vieme tieto prekážky lepšie tolerovať.
„Ó synu Kuntī, dočasné příchody a odchody štěstí a neštěstí jsou jako příchody a odchody zimního a letního období. Pocházejí ze smyslového vnímání, potomku Bharaty, a živá bytost se je musí naučit snášet, aniž by jimi byla rozrušena.“
Bhagavad-Gíta 2.14
