Odpoveď:
Stovky a stovky. Iskcon v Indii minorita, ale ma take najviac „profi“ postavenie. Rozne odnoze su rozne deviacie. Vychadza to z toho, ze nepatria do originál duchovnej postupnosti. Aj vramci Iskconu su rozne pochopenia, teda členovia, ktori su formálne v iskcone, ale nechapu pointu… Tých je drvivá väčšina, a nasledujú volených pseudoguruov.
Ritvici sú tiež chudaci, nepochopili princíp, ale inak ako ISKCONáci…
Na druhej strane, momentalna Iskcon doktrina je tiez forma ritvikizmu….Takze to tiez nie v poriadku…
Odnoze tu boli viacmenej vzdy, a ked sa príliš premnozia, alebo sa pravy smer stratí, tak sa zjavi Krisna, alebo posle niekoho, aby spravil poriadok… Za cias Prabhupadu, ked bol mlady, tak tu bol klud, lebo jeho guru Bhaktisiddhanta Saraswati Goswami bol prave jedna z tych splnomocnenych osob, ktoreho sa vsetci sektari bali, a nedovolili si hlasat nejake deviacie, lebo by ich hned filozoficky rozdrtil. Preto v celej Indii prevladal cisty vaisnavizmus, ziadna advaita, mayavada, ani pseudoguruovia… Po jeho smrti, cca. 1937 sa ta pliaga zacala rozmahat a postupne vznikli vsetci ti Sai babovia, Chinmoyovia, Oshovia, Vishavanandovia, Mahesvarovia a dalsi podvodnici, ktori kazali deviacie, alebo sa sami prehlasovali za Boha.
Rovnako, po odchode Prabhupada sa z Iskconu postupne stalo to, co je z neho dnes…
