Odpoveď:
Cítiš, ale zároveň musíš chápať, že to, že si v „sprche“ a očisťuješ sa od hmotných túžob, neznamená, že tam už žiadne nie sú, alebo že si svätý. Si na správnej ceste, ale ešte nie si v cieli. Samozrejme, to nie je ospravedlnenie, ale zas deptať sa, že si porušil niečo nad mieru praktického oľutovania nie je dobré, pretože vtedy sa ti môže stať, že sa začneš naozaj dávať „dole“ a porušíš aj iné veci. Jednoducho, potkneš sa, spadneš, postavíš sa, poučíš sa a ideš ďalej. Týchto potknutí bude ešte veľa, ale zas treba chápať, že je to prirodzené, že ide o tréning. Každý hriešnik má svoju budúcnosť, a každý svätec má svoju minulosť 😉
