Odpoveď:
Prirodzenosťou duše je byť večná, šťastná a plná poznania – plne si vedomá. Toto môže ale realizovať iba v svojom prirodzenom prostredí – v duchovnom svete, a prirodzenými duchovnými túžbami a činnosťami – službou Bohu. Pre každú časť je najpriaznivejšie, keď slúži Celku. Pokiaľ si chce ale užívať nezávisle na celku, musí sa neustále recyklovať v hmotnom svete, kde zažíva opak toho, čo pôvodne chcela – dočasnosť, utrpenie a nevedomosť.