Odpoveď:
1. Pred tým, ako sme sa stali hmotne podmienenými, sme boli čistí. Aj keď sme neboli zamestnaní v službe Najvyššiemu, boli sme situovaní v neutrálnom stave (santa-rasa), kvôli našej „okrajovej“ (tatastha) povahe. Napriek tomu náš sklon slúžiť Krišnovi tam stále bol, ale v spiacom stave. V tom čase tam nebol ešte sklon užívať si hmotnú energiu, ale bola tam prítomná istá „ľahostajnosť“ k službe, a neprejavený zárodok materálnych túžob. Duša nemôže ale ostať ľahostajná, indiferentná v tomto stave ale večne, neprikláňajúc sa ani k jednej strane. Musí si vybrať, preto je to označované ako tatha – sú tam dve možnosti. Začne v jemnej forme uvažovať o týchto externých aktivitách, podobne ako keď sa ti sníva, že niečo robíš, aj keď to ešte v skutočnosti nerobíš…Keď teda vyvinieš slabučkú apatiu službe Najvyššiemu, a si v tomto neutrálnom postavení nejaký čas, je tam sklon nakaziť sa impersonalizmom. Preto takáto duša začne mentálne túžiť po splynutí s neosobným Brahmanom, a to postupne zapríčiní jej pád, pretože nedokáže byť fixovaná v jej doterajšej pozícii. Táto averzia k Pánovi preruší jej koncentráciu a nastolí vidinu toho, že bude sama ovládateľom v hmotnom svete. Vzniká tam teda zmixované vedomie, a keď sa mixne s externou energiou, začne sa považovať za užívateľa a ovládateľa a vstúpi do materiálneho sveta. Ide teda konieckoncov o zneužitie slobodnej vôle. Keď sa toto zosilní, živá bytosť prijme materiálnu myseľ a telo, aby si mohla užívať hmotný svet, a tak sa dostane pod vplyv troch kvalít hmotnej prírody, času, karmu, atď. Dostane sa do „kráľovstva“ Durgy, hmotnej energie, a dostane väzenský šat – hmotné telo…zvyšok príbehu už poznáš 😉
2. nekonečne veľa
3. v podstate áno
