Odpoveď:
Inak…Idú dva odpudzujúce sa magnety oproti sebe v tmavej uličke. Nechcú sa, odpudzujú sa. Preto jeden zaútočí na druhého s nožíkom?…
Pre teba to nie je miesto utrpenia, netrpíš…Tak tomu sa povie vo Védach, dokonalá ilúzia. Aj prasa pred zabíjačkou si myslí, ako sa má dobre, šuká si tam tú prasnicu, žerie hovná, a myslí si, aké je dokonalé a dôležité, v tej svojej ohrádke…A ako netrpí….a zachvíľu to príde. Myslíš si, že samotný pôrod, starnutie, choroby, sú príjemné zážitky? Keď sa nevieš poriadne ani nadýchnuť?
Materiálna ilúzia – maya je vymyslená práve tak, aby si si mohol tú ilúziu „ísť“, inak by to nemalo význam.
Śrímad Bhagavatam 3.30.6. :
ātma-jāyā-sutāgāra-
paśu-draviṇa-bandhuṣu
nirūḍha-mūla-hṛdaya
ātmānaṁ bahu manyate
„Tato spokojenost s vlastní životní úrovní je výsledkem hluboce zakořeněné připoutanosti k tělu, manželce, domovu, dětem, zvířatům, bohatství a přátelům. Ve spojení s těmito věcmi se podmíněná duše považuje za velice dokonalou.“
.. V mnohých prípadoch je to oslobodenie z jedného telesného väzenia, aby mohol na základe svojho vedomia prijať ďalší druh tela, v ktorom bude trpieť. A takto dookola…
Nadväzujúca otázka: Čiže ak netrpis tak si V ilúzii…potom keď trpis,tak poznáš pravdu? Čo ak budes trpieť aj na onom svete?čo budeš robiť potom?Asi predsa z nejakého dôvodu si sem prišiel… Asi…
Odpoveď:
Trpíš, ale si v takej nevedomosti, že si to neuvedomuješ. Jednoducho, hmotná podmienená existencia nie je priaznivá. Tvrdo pracuješ pre dočasné plody svojej práce, o ktorých predpokladáš, že ti prinesú šťastie, ale toto šťastie je len zábleskom, v lusknutí prstu je preč, a musíš sa snažiť ďalej. Postupne starneš, tvoje telo a myseľ sú slabšie, neslúžia tak, ako by si chcel, a aj to malé množstvo zmyslového pôžitku, na ktorý si sa tak počas života fixoval, sa ti v podstate zdecimuje na úplné minimum, keď si vôbec rád, že sa naješ lyžičkou…
„Vše, co materialista vytvoří těžkou a namáhavou prací pro své takzvané štěstí, to Nejvyšší Osobnost jako časový faktor zničí, a proto podmíněná duše naříká.
Svedený materialista neví, že samotné jeho tělo je dočasné a stejně tak i lákadla v podobě domova, půdy a bohatství, která se s tímto tělem pojí. Z pouhé nevědomosti si myslí, že vše je trvalé.“
Śrímad Bhagavatam 3.30.2-3
