Odpoveď:
Nestačí 😀 Bol si vyžrebovaný na bonusovú odpoveď, keďže mám momentálne chvíľu času 🙂 To je zároveň odpoveď aj pre tvojho kolegu ohľadom rozrušenej mysle…
Pohlavná túžba najväčším potešením a zároveň najväčším putom tohto hmotného sveta.
Máš 5 zmyslov: zrak, čuch, chuť sluch, dotyk. Ktorýkoľvek z nich môže uniesť myseľ, dokonca aj človeka, ktorý vie rozlišovať a snaží sa ich ovládnuť. (Bg. 2.60) Navyše „každý zo zmyslov má mnoho túžob, ktoré chce naplniť“. (ŚB 4.25.20) Zmysly sú veľmi mocné a nebezpečné.
V používaní zmyslov ale vlastne žiadna radosť nie je. Naopak je tam zabudovaná bolesť. „Šťastie prameniace zo spojenia zmyslov a zmyslových predmetov je vždy príčinou utrpenia.“ (Bg. 18.38) A „ako náhle niekto používa svoje telo pre zmyslový pôžitok, jeho telo deň za dňom viac a viac slabne“. (ŚB 4.28.12)
Naozajstná radosť znamená vedomie Krišnu, ktoré je šťastím pre dušu. Takzvané potešenie hmotného života je skrátka len mylný výplod mysle.
Čo sa týka rozrušenia nepokojnej mysle, dá sa rozdeliť na dva typy. Prvému sa hovorí avirodha-priti, neobmedzená pripútanosť, a druhému virodha-yukta-krodha, hnev pochádzajúci zo znechutenia. Sklon k mayavádskej filozofii, viera vo výsledky a plody karmy a viera v plány založené na hmotných túžbach sa nazývajú avirodha-priti. Filozofovia, karmíci a materialistickí plánovači obecne priťahujú pozornosť podmienených duší, ale keď títo materialisti nedokážu naplniť svoje plány a ich zámery sú zmarené, rozhnevajú sa. Nenaplnenie hmotných túžob prináša hnev. (Nektár pokynov, prvý verš)
„Spokojnosť mysle môžeme docieliť jedine tak, že ju odvedieme od myšlienok na zmyslový pôžitok. Čím viac naň myslíme, tím viac je myseľ nespokojná.“ (Bg. 17.16)
Jogín / transcendentalista tomu rozumie a podstupuje tapasyu (askézu), čím sa vzdáva uspokojovania zmyslov. Ale ani také snaženie prostredníctvom predpísaných pravidiel duchovného života nestačí – musíme sa tiež vzdať premýšľania o zmyslovom pôžitku. Pokiaľ sa úplne nevzdáme snahy užívať si tohto hmotného sveta, nebudeme schopný riadne upevniť svoju inteligenciu. Budeme mať výkyvy a nedosiahneme pravú blaženosť vedomia Krišnu.
Śríla Prabhupáda: „Ak je myseľ plná myšlienok na uspokojovanie zmyslov, tak aj keď túžime po vedomí Krišnu, nemôžeme kvôli svojmu zvyku na zmyslový pôžitok zabudnúť.“ (ŚB 4.22.30)
A “v Caitanya-caritāmṛte je povedané, že ak chce niekto úprimne vidieť Pána a zároveň si chce užívať hmotný svet, je považovaný iba za blázna.“ (SB 2.9.23) Preto „je povinnosťou transcendentalistu snažiť sa o ovládnutie svojich túžob“. (Bg. 5.23)
…
